Viac ako 2000 životov: tragédia, o ktorej vedenie Sovietskeho zväzu mlčalo

Každý počul o smrteľnej tsunami v Japonsku, Indonézii a na Filipínach, ale málokto vie, že naša prírodná katastrofa sa stala obeťou aj našej krajiny. 5. novembra 1952 sa v blízkosti Kurilských ostrovov vyskytlo vážne zemetrasenie, ktoré malo za následok vlnu tsunami s vlnami 18 metrov.

Celú ranu prvkov zaujalo mesto Severo-Kurilsk, ktoré sa nachádza na ostrove Paramushir. Až do roku 1952 sa väčšina mesta nachádzala priamo na pobreží v prírodnom údolí. Bohužiaľ tsunami v týchto častiach nie sú nezvyčajné, ale ukázalo sa, že mesto je na také prvky absolútne nepripravené. Okrem toho v tom čase neexistovali spoľahlivé informácie o tom, čo je to cunami a ako sa v takýchto prípadoch správať.

Najskôr prvá vlna zasiahla Severo-Kurilsk, ktorej výška podľa odborníkov dosiahla 15 - 18 metrov. Stalo sa to o 5.00 miestneho času. Ľudia vybiehali zo svojich domovov v panike a mnohým sa podarilo dostať na kopec. Nevedeli však, že v žiadnom prípade by sa človek nemal vrátiť späť po tom, ako sa vlna vráti do mora. Po prvej vlne vždy prichádza druhá, deštruktívnejšia a po nej tretia.

Zostupných obyvateľov pokryla druhá vlna, ktorá prišla o 20-30 minút neskôr. Podľa odborníkov práve to spôsobilo také veľké množstvo obetí. Podľa oficiálnych údajov v ten hrozný novembrový deň stratilo mesto Severo-Kurilsk 2 300 ľudí. Celkovo v tom čase žilo v meste približne 6 000 ľudí. Armáda sa zúčastnila na následkoch cunami. V ten istý deň boli z Petropavlovsk-Kamčatského dodané teplé oblečenie, ľuďom bola poskytnutá lekárska starostlivosť a bola zabezpečená strava.

Infraštruktúra mesta bola úplne zničená. Rozhodlo sa o neobnovení podnikov na spracovanie rýb, prístavu, obytných budov, sociálnych zariadení a vojenského tábora. Poškodenie bolo príliš veľké. Mesto bolo prestavané a na mieste, kde sa dnes nachádzal Severo-Kurilsk, je prístav. Táto hrozná udalosť bola utajovaná, o nej nepísali v novinách a nevysielali ju v rozhlase. O tragédii Severo-Kurilska začali otvorene hovoriť až v 90. rokoch.

Po tejto hrôze vodcovstvo krajiny uvažovalo o vytvorení spoľahlivého systému varovania pred zemetrasením a cunami. Týkalo sa to predovšetkým tichomorského regiónu. Kurilské ostrovy, polostrov Kamčatka, ostrov Sachalin - všetci patria na územie tichomorského ohnivého kruhu. Toto je názov regiónu, ktorý sa nachádza na okraji Tichého oceánu a vyznačuje sa zvýšenou seizmickou aktivitou. Je to všetko o litosférických doskách, na hraniciach ktorých sa pravidelne vyskytuje zemetrasenie. Tichomorská doska je v tomto ohľade jednou z najaktívnejších na tejto planéte a jej hranice sú zvýraznené aj v špeciálnej zóne zvanej Tichomorský ohnivý kruh, ktorú nazývajú geofyzici.

Od katastrofy v Severo-Kurilsku uplynulo viac ako 60 rokov. Dnes tu žije asi 2500 ľudí, hlavne v rybárskom priemysle. Mesto bolo prestavané a iba ten pamätník spomienky na ten hrozný deň nezabudol.