Pre veľké zvieratá je stále ťažšie existovať na našej planéte a menšie zvieratá ich nahradia.

Zatiaľ čo vedci sa dohadujú o tom, aký dátum treba vziať ako začiatok nového geologického obdobia nazývaného antropocén, a či stojí za to rozlúčiť sa s holocénom vôbec, na planéte už môžete všade pozorovať charakteristické znaky nového obdobia. Masívna ťažba prírodných zdrojov a emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia, redukcia lesných plantáží, zväčšenie výmery obrábanej pôdy a mestských sídiel, katastrofické znečistenie oceánov a dokonca aj blízkeho vesmíru - to je málo príznakov, ktoré umožňujú posúdiť, že nová geologická éra v histórii Krajina už začala.

Najdôležitejšou katastrofou však možno je zníženie počtu živých organizmov na planéte a rýchly pokles biodiverzity v dôsledku ľudskej činnosti. Podľa väčšiny ochrancov životného prostredia sa tento trend v blízkej budúcnosti zhorší - svet je na pokraji nového globálneho vyhynutia fauny. Až teraz sa už všetko nestane kvôli pádu záhadného meteoritu alebo erupcii supervolcana, ale v dôsledku ľudskej civilizácie.

Vedci sa domnievajú, že počet zástupcov fauny bude naďalej klesať a že veľkým druhom, ako sú slony, nosorožci, orli alebo veľké mačkovité zvieratá, bude hroziť vyhynutie. Pre tieto zvieratá je najťažšie prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam z niekoľkých dôvodov naraz. Takéto cicavce alebo vtáky majú spravidla nízku mieru reprodukcie populácie, počet mláďat narodených a vyrastajúcich do dospelosti je nízky a na dosiahnutie reprodukčného veku potrebujú niekoľko rokov. Z tohto hľadiska významne strácajú menšie druhy, napríklad hlodavce, ktoré prinášajú početné potomstvo a dosahujú obdobie rozmnožovania niekoľkokrát rýchlejšie. Medzi vtákmi je podobný obraz, kde sa v súčasnosti darí hmyzožravé malé vtáky.

Veľké zvieratá, najmä dravce, majú navyše často úzku špecializáciu na potraviny, čo ich robí veľmi zraniteľnými. Napríklad leopard Ďalekého východu, ktorého populácia sa na Ďalekom východe obnovuje už viac ako desať rokov, potrebuje na svojom území významný počet jeleňov pižma a bez nich nemôže existovať. Kým strava menších druhov je rozmanitejšia.

Vedci tak dospeli k takým sklamaným záverom po analýze stavu populácií viac ako 15 000 druhov cicavcov. A druhý deň svet šíril správy o úmrtí posledného nosorožca samca Sumatrana v Malajzii a vo všetkých ostatných 300 zvierat tohto druhu zostalo nažive. Vedci si zachovali svoj biomateriál, aby v budúcnosti mohli tento druh oživiť. Je tu však budúcnosť pre tohto nosorožca vzhľadom na skutočnosť, že veľké zvieratá už nemajú miesto na planéte.