Vzhľad Sahary vyvolali starí ľudia

Sahara nebola vždy tak suchá a neživá, ako ju poznáme dnes. Ukazuje sa, že toto územie bolo nedávno (podľa geologických štandardov) plné života a stáda kopytníkov sa potulovali jeho obrovským zeleným výbežkom.

Sahara je najväčší púštny región našej planéty. Jeho plocha presahuje územie Austrálie a množstvo neživých pieskových rozkoší a fascinuje každého, kto tu prvýkrát prišiel. V dávnej minulosti sa počas druhohoria na tomto území nachádzal Tetysský oceán. Pozostatky tejto obrovskej nádrže dnes sú Stredozemné a Čierne more, ako aj jazero Kaspického mora. O prítomnosti oceánu svedčia početné zvyšky veľrýb a iných morských živočíchov nachádzajúcich sa na Sahare. V priebehu počítačového modelovania vedci dokázali obnoviť klimatický obraz paleolitickej éry. Podľa vedcov len pred asi 10 - 12 000 rokmi bolo podnebie v tejto časti Afriky dosť vlhké a prírodné podmienky sa tu podobali zóne saván a stepí. Ľudia, ktorí v tom čase žili na Sahare, sa zaoberali chovom a chovom hovädzieho dobytka, krokodíly a hroši žili v plných tokoch a slnko zatienilo stáda kopytníkov. Dôkazom toho sú početné skalné maľby paleolitu, ktoré sa nachádzajú v libyjskej púšti na Sahare. Asi pred 7 000 rokmi tento región vstúpil do obdobia klimatického odtoku. Zrážky začali klesať čoraz menej, zvyšovala sa teplota vzduchu, vyčerpali sa rastlinné zdroje a mnohé zvieratá začali tieto oblasti opustiť pri hľadaní potravy.

V poslednom čase sa však priaznivci prírodného pôvodu Sahary stávajú stále menej a drvivá väčšina výskumníkov v tomto úžasnom regióne verí, že antropogénny faktor mohol spôsobiť také obrovské neživé priestory. Ukazuje sa, že už v tých vzdialených časoch bol človek schopný zmeniť tvár našej planéty nad nepoznanie. Vedci sa domnievajú, že predkovia moderných Tuaregov a Berberov, ktorí žili na Sahare, zaoberajú sa najmä chovom dobytka, mali z toho prospech veľa rastlinných zdrojov a vody. V určitom okamihu však hospodárske zvieratá dosiahli také rozmery, že pasienky sa začali zhoršovať. Podnecovanie k degradácii pôdnej vrstvy a rozširovaniu púští na tomto území slúžilo ako nadmerné spásanie a redukcia lesnej vegetácie pre nové pasienky. Je zaujímavé, že na území rozvinutých civilizácií staroveku na chov dobytka vznikli ďalšie rozsiahle púšte našej planéty (Arab, Tar, Karakum, Gobi).

Zmena podnebia na našej planéte by samozrejme mohla urýchliť proces rozširovania púští. Hlavným faktorom, ktorý vyvolal vznik Sahary, však bola s najväčšou pravdepodobnosťou ľudská činnosť. Túto verziu podporuje aj skutočnosť, že oblasť najväčšej púšte na svete neustále rastie a južná hranica Sahary sa v období rokov 1958 až 1975 posunula smerom k rovníku o 200 kilometrov.

Ako sa ukázalo, ľudstvo nepriaznivo ovplyvnilo životné prostredie viac ako tisícročie. Našou úlohou je zanechať kvitnúcu planétu pre budúce generácie a nie pre neživú púšť nevhodnú pre život.