V Indii bola postavená priehrada a životy ľudí sa zmenili na peklo

História pozná veľa príkladov, keď výstavba veľkolepých nádrží alebo priemyselných zariadení viedla k silnému zemetraseniu o 5 až 6 bodov. Keď však inžinieri a stavitelia začali stavať priehradu Koyna v západnej Indii, v seizmicky pokojnom regióne, vôbec si ani neuvedomovali, čo by sa ukázalo ako veľká stavba.

Priehrada Kojna bola postavená na rieke rovnakého mena v roku 1962 v štáte Maháraštra na západe krajiny. Výsledná nádrž mala zásobovať vodu rastúcim mestom Bombaj (Bombaj) s viac ako miliónom obyvateľov. Priehrada bola postavená z drveného kameňa a betónu, má výšku 85 metrov a dĺžku asi 800 metrov.

Pred výstavbou priehrady Coyne nespôsobila táto oblasť pre geológov geologické problémy. Indická doska je starodávna kontinentálna doska, ktorá sa nevyznačuje zemetraseniami. Preto silné zemetrasenie o 6,3 bodu na Richterovej stupnici, ku ktorému došlo v decembri 1967, bolo pre všetkých úplným prekvapením.

Niekoľko rokov po naplnení nádrže tlak kolosálnych objemov vody priviedol horniny do stavu stresu. Výsledkom bolo indukované zemetrasenie, ktoré bolo vyvolané antropogénnym vplyvom. Samotná priehrada našťastie odolala zemetraseniu, ale v dôsledku tejto udalosti zomrelo 177 ľudí a viac ako 2 000 bolo zranených.

Po incidente bola priehrada vybavená vysoko presným zariadením, ktoré monitoruje jej stav. Pri zemetrasení v roku 1967 však nešťastia miestnych obyvateľov nekončili. V priebehu 50 rokov od naplnenia nádrže došlo v oblasti priehrady Koyna k viac ako 20 zemetraseniam, ktorých sila presiahla 5 stupňov Richterovej stupnice. Okrem toho sa tu vyskytujú menšie seizmické vibrácie, z ktorých už existuje niekoľko tisíc.

V súvislosti s výstavbou priehrady Koyna a následkami, ktoré z nej vyplynuli, sa západná časť Indie stala výskumným laboratóriom pre vedcov. Geofyzici pokryli túto oblasť hustou sieťou seizmických staníc, ktoré sledujú zmeny zemskej kôry. Osobitná pozornosť sa venuje stavu priehrady, pretože na pozadí prebiehajúcich zemetrasení je priehrada vystavená neplánovanému nárazu, ktorý vedie k deformácii štruktúry. Okrem trias je stav hrádze ovplyvnený aj zmenou hladiny nádrže: pri maximálnom zaťažení a pri poklese hladiny vody v rieke.

Na základe štúdií využívajúcich technológiu GPS bolo možné konštatovať, že priehrada sa deformuje najmä v dôsledku rozdielov vo vodnej hladine v zdrži v rôznych ročných obdobiach. Rovnaký faktor môže podľa niektorých odborníkov vyvolať prebiehajúce zemetrasenie. Napriek hustej sieti monitorovacích staníc a vysoko presných zariadení vedci doteraz nedokázali úplne porozumieť mechanizmom kmitania zemskej kôry v oblasti priehrady Koyna.