Sopečná katastrofa: najhoršie zo všetkého bolo, že ľudia žili na Zemi pred 1,5 tisíc rokmi

Čo sa dá naučiť študovaním ľadovcov našej planéty? Ukazuje sa, že veľa! Ľadovce alebo skôr v nich nahromadené vrstvy snehu môžu vrhnúť svetlo na mnohé tajomstvá histórie a rozprávať o tom, ako ľudia žili pred stovkami a tisíckami rokov. Vedci odobrali vzorky snehu na jednom z ľadovcov v európskych Alpách a zistili, že v VI. Storočí boli životné podmienky na Zemi jednou z najťažších a dôvodom bola masívna erupcia sopiek.

Ukázalo sa, že ľadové usadeniny v Alpách siahajúce až do roku 536 nl obsahujú zvýšené množstvo sopečného popola a ďalších častíc, ktoré nie sú charakteristické pre obvyklý stav atmosféry. Podobné zloženie ľadu sa zistilo aj pri analýze jadier extrahovaných z ľadovcov Grónska, ktoré siahajú do roku 540 po Kr. Podľa vedcov tak vysoká úroveň znečisťujúcich látok v atmosfére prvej polovice VI. Storočia naznačuje, že na Zemi došlo k veľkým sopečným erupciám. Do atmosféry sa dostalo obrovské množstvo sopečného popola, čím sa znížil tok slnečného žiarenia na povrch, čo spôsobilo zlyhanie chladenia, sucha a úrody plodín v poľnohospodárstve. Podobné nečistoty vo vrstvách ľadového jadra sa dajú zistiť v priebehu nasledujúcich 100 rokov.

Utrpenie obyvateľov našej planéty však nekončilo: v päťdesiatych rokoch 20. storočia začala morová epidémia, ktorá prehnala Európu, Blízky východ, severnú Afriku a južnú Áziu. Vedci zatiaľ neboli schopní zistiť možné spojenie medzi týmito javmi, ale je možné, že ohnisko je spôsobené mutáciou pôvodcu moru bubónov v dôsledku náhlych klimatických zmien.

Nech už je to akokoľvek, rozsiahla erupcia sopiek spôsobila zreteľné ochladenie, ktoré sa v histórii začalo spomínať pod menom neskorej starej malej doby ľadovej. Dôsledky katastrofických erupcií sopiek sa prejavili až do polovice 7. storočia a vedci pozorovali masívne migrácie kmeňov a celých národov v tomto období práve s klimatickými zmenami na severnej pologuli v tomto historickom období.