Ako sa hraboš Olkhon na jazere Bajkal stal obeťou neprimeraných turistov

Jazero Bajkal je veľmi populárnou turistickou atrakciou. Krásna krajina a jedinečnosť samotného jazera priťahujú mnohých ruských i zahraničných turistov. Nadmerný rekreačný tlak na pobrežné územie a na Bajkalské ostrovy však už ovplyvňuje stav miestnych ekosystémov. A nehovoríme len o znečistení samotného jazera, ale aj o poškodení voľne žijúcich živočíchov. Nadmerná aktivita turistov na území národného parku Bajkal viedla k tomu, že jedinečný druh cicavcov je na pokraji vyhynutia.

Volej Olkhon žije výlučne na ostrovoch jazera Bajkal av úzkom pobrežnom pásme, to znamená, že je endemický pre túto oblasť. V posledných desaťročiach sa však toto roztomilé zviera zo skupiny hlodavcov stalo veľmi zriedkavé. Vedci, ktorí študujú populáciu sokolov Olkhon, ľutujú, že počet týchto hrabošov sa výrazne znížil. Ak bolo toto zviera nájdené v hojnosti pred 50 rokmi, dnes nie je možné zistiť ani stopy hlodavcov. Ako sa to však môže stať v chránenej prírodnej oblasti?

Napodiv, ale podľa vedcov jedným z dôvodov zmiznutia hrabošov boli turisti alebo skôr ich túžba postaviť z Bajkalských kameňov rôzne tvary. Pravda je, že hraboš Olkhon žije výlučne v hromade kameňov, na otvorených stepných plochách alebo pod korunami vzácnych stromov. Prítomnosť skalnatých mikroregiónov je predpokladom úspešnej existencie hrabošov. Hlodavce v nich stavajú norky a ukladajú chodby, v ktorých unikajú predátorom, usporiadajú skrine a plemená. Kamenné nábrežie pre hraboše je celý svet, vlastný svet, akýkoľvek zásah, ktorý vedie k smutným následkom. Turisti, ktorí stavajú kamenné pyramídy, si samozrejme neuvedomujú, že svojou činnosťou ničia prirodzené prostredie endemických druhov Červenej knihy.

Hromadám sa môže pomôcť obnoviť ich prirodzené prostredie. Na tento účel ekológovia a dobrovoľníci pravidelne odstraňujú kamenné štruktúry, ktoré zanechali turisti, ako aj uskutočňujú vzdelávacie práce medzi turistickými sprievodcami a inštruktormi, pričom im vysvetľujú všetky nebezpečenstvá takýchto „náboženských budov“. Vedci okrem toho pracujú na chove tohto druhu v zajatí, aby v budúcnosti uvoľnili hlodavce do svojho prirodzeného prostredia.

Ekológovia sa obávajú, že ak z volejbalu Olkhon zmizne z ostrovov Bajkal, bude to mať nezvratné následky pre miestne ekosystémy. Sú jedinými druhmi cicavcov na ostrovoch a tiež sa živia trávou, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v procese tvorby pôdy v tejto skalnatej oblasti. Je ťažké si predstaviť, na čo sa ostrovy zmenia, ak sa hraboš zmizne, ale vedci dúfajú, že sa tak nestane.