Kozmonauti strácajú kreativitu: ako beztiaže ovplyvňuje funkciu mozgu

V očakávaní budúcich ciest na Mars vedci čoraz viac premýšľajú o tom, ako dlho je pobyt vo vesmíre nebezpečný pre ľudí. Vedci sa pri príprave takýchto misií dlho sústredili na štúdium psychologickej klímy v malom izolovanom tíme. Nedávne štúdie však ukázali, že vzťah medzi astronautmi nie je hlavným problémom dlhých letov a mimozemských misií. Ukazuje sa, že pri nulovej gravitácii ľudský mozog začína pracovať úplne iným spôsobom ako na Zemi, a to podľa vedcov môže výrazne zmeniť prieskum vesmíru.

Práca ľudského vestibulárneho aparátu priamo súvisí s gravitáciou. Vo vesmíre alebo dokonca napríklad na Marse, ktorého gravitačná príťažlivosť je len 0,3 časti Zeme, vestibulárny aparát as ním aj práca mozgu naráža na množstvo ťažkostí. Ak vynecháme zložité vedecké pojmy, môžeme povedať, že mozog vníma vertikálnu polohu tela ako stav činnosti a bdelosti a horizontálnu ako stav pokoja. A pri nulovej gravitácii funguje ľudský mozog približne tak, akoby bol človek v pokoji.

Vzhľadom na túto vlastnosť vedci uskutočnili štúdiu mozgovej činnosti v ľahu a stoji. Ukázalo sa, že pri riešení podobných problémov ležiaci človek, ktorý nie je v pokoji, nemá tendenciu experimentovať a rozhoduje podľa vzoru. Navyše takáto osoba často nezohľadňuje rady ani odôvodnenú kritiku zvonku. Ľudský mozog je vo vzpriamenej polohe aktívnejší a hľadá originálne spôsoby riešenia svojich úloh. Na základe toho vedci navrhli, aby sa astronauti po dlhú dobu v stave beztiaže správali podobným spôsobom. Niektoré uvoľnenie mozgu nie je také zlé, ak všetko pôjde podľa plánu, ale v prípade núdze to môže spôsobiť vážnu chybu, keď mozog nebude schopný nájsť správne riešenie.

Ďalší problém, ktorý si vedci všimnú, je tiež spojený s prácou mozgu, presnejšie so zmenou jeho štruktúry. Mozog človeka s nulovou gravitáciou stúpa a tlačí na lebku. Okrem toho sa zvyšuje mozgomiechový mok, ktorý doslova stláča rôzne časti mozgu a zhoršuje ich prácu. Kozmonauti, ktorí trávia dlhú dobu na ISS, majú bolesti hlavy a zrakové postihnutie. Vedci spájajú tieto následky so zmenami v štruktúre mozgu v dôsledku účinku beztiaže.

Každá nová štúdia teda ukazuje, že beztiaže nie je pre ľudské telo taká neškodná, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Zároveň trpí nielen pohybový aparát, ktorý sa nachádza v neobvyklých podmienkach, ale aj mozog. V súčasnosti nemôžu vedci tento problém vyriešiť a jediným spôsobom, ako zmierniť následky nedostatku gravitácie, je vytvoriť umelú gravitáciu pre ľudí. Ale z technického hľadiska nie je všetko také jednoduché. Skeptici si preto nie sú istí, či sa môže uskutočniť aj let na Mars, ktorý je naplánovaný na 20. roky 20. storočia. V prípade dlhodobého pobytu v nulovej gravitácii a misie na susednú planétu bude trvať niekoľko rokov, ľudský mozog jednoducho nebude schopný odolať.