Ako sa nezamieňať s príbuznými: kto sú švagrou, devery, yatrovki, súrodencami a ďalšími

Každý národ má veľa mien pre milovaných. Keď hovoríme o príbuzných, je nepravdepodobné, že by sme sa zmiatli, ale ak budete kopať trochu hlbšie ... Zmätenie nastane, keď sa zástupcovia našich príbuzných ožení alebo oženia. Máme nových členov rodiny. Ako ich pomenovať a nezamieňať? Objavujú sa bratia, švagr, švagr, nevesta, švagrová. Teraz poďme na to.

Ak sa teda oženíte a váš vyvolený má brata, potom je pre vás švagrom. Ak má váš milovaný sestra, potom je pre vás švagrou.

Zať, samozrejme, manželka dcéry. Ale nielen to. Synovia a manželia sú tiež svokry.

S tchánkou to isté. Predovšetkým je manželkou svojho syna. Nie je to však celá svokra v rodine. Ak brat a manžel manžela majú legálne zaregistrovaných bojujúcich priateľov, budú tiež švagorou.

Za ňou je vo vzťahu k svojmu otcovi manželka syna. Swat je otec jedného z manželských párov: manžela alebo manželky.

Svatya je matka manželky alebo matka manžela. Zať a zať - otec s manželom / manželkou. Na strane manželky môže byť aj iný brat. Pre manžela bude švagrom. Ak má slečna sestru, nazýva sa švagriná. Ak má manželka syna, potom je Šurich.

Vo východnej Európe sa bratia a sestry označujú aj ako prepichovatelia.

Je zvláštne, ako sa druhá polovica bratov volá vo vzťahu k sebe navzájom. Náš jazyk je veľkorysý v názvoch: švagrová, yatrovki, podvodníci. Manželia sestier však takúto rozmanitosť nemajú. Len švagor.

Čo sa týka ostatných príbuzných - príbuzných manželky: synovcov, jej tiet, strýkov, babičiek, nemajú špeciálne mená. Rovnako ako naopak. Keď boli povolaní pred svadbou, volajú sa. Ak pôjdete hlboko do rodiny, môžete sa dostať na dno predkov (zvyčajne pradedka na otcovej strane) a pradedka (pradědečka).

Vo vedeckej literatúre je niečo ako súrodenci. Tento termín označuje spoločný názov všetkých bratov a sestier patriacich k tým istým rodičom v prípade, že sa nevyžaduje objasnenie ženského alebo mužského pohlavia.

Často sa stáva, že otec alebo mama môže byť nevlastnou matkou. Potom vznikne nevlastná matka a nevlastný otec, to znamená, nie krvná matka, ani krvný otec. Deti sa v tomto prípade nazývajú nevlastná dcéra (adoptovaná dcéra) alebo nevlastná syn (adoptovaný syn).

Stále sú strýci a tety. Skvelé a malé. Veľkými strýčkami a teta sú sestry alebo bratia dedkov a babičiek, malých - otec alebo matka. Toto je rad bratrancov. Niektorí ich nazývajú západným spôsobom - bratranec alebo bratranec. A ak vezmete staro ruský spôsob, budú sa nazývať sestra a brácho.

Ak sú ľudia pravoslávni, objavia sa ich krstní rodičia. Pre rodičov sú krstným otcom (krstným otcom) a krstným otcom (krstným otcom).

Ale história pôvodu slov je všeobecne nasledovná. Mená príbuzných po línii manžela pochádzajú z indoeurópskeho materinského jazyka. To, ako sa objavili u našich predkov, nie je presne známe. Možno povedať jednu vec - to bolo asi pred 7000 rokmi. Je zaujímavé, že slová „vlastný“ a „zať“ sú známe. „Švagrina“ je vo svojej fonetike podobná indoeurópskemu koreňu, čo v preklade znamená „vtipné“. Prečo je však švagna smiešna, nie je jasné. Možno ich naši predkovia rozlíšili?

„Dcéra“ a „svokra“ tiež odkazujú na staré slová. „Svokra“ znamená „časť rodiny, klan“. Pojem „zať“ je „pripojený“, to znamená, že pozostáva z rodinných vzťahov. Mimochodom, v nemčine sa nazýva Schnur („kábel“).

Indoeurópania neprišli s osobitnou terminológiou týkajúcou sa príbuzných manželky. Najprv bolo potrebné pomenovať príbuzných muža. Všetci svokra, svokra, švagor sa objavili oveľa neskôr. Prišli z baltsko-slovanského proto-jazyka. Stalo sa to pred 3000 rokmi. Lotyšský, litovský a niektoré ďalšie jazyky sa vynorili z baltsko-slovanského materinského jazyka. Tieto slová sú ľahšie pochopiteľné. „Zať“ znamená „splodený“. Svokra prišla od svokra. „Šurín“ - „šitý“. Tu platí rovnaká zásada ako v prípade slova „svokra“, to znamená priame vzťahy s krvou.

„Švagr“ v baltskom slovanskom jazyku mal význam „náš muž“, to znamená jeho vlastný, blízky.

Teraz sa zaoberáme menom príbuzných. Keby len boli nažive a zdraví. Ale za starých čias to malo veľký význam. Naše klasiky sa začali pomýliť v mene príbuzných. Takúto frázu možno nájsť u I. S. Turgeneva: „Pri kňazovi prišla švagrová.“ Teraz už však vieme, že kňaz nemá švagrovú. Iba s matkou.

Tu je ďalší príklad. Pamätajte na V.S. Vysotsky v piesni: "Počúvaj, Zin, nedotýkaj sa švagra, ktorý tam nie je, ale on je príbuzný ...". Zina by naozaj nemusela kritizovať švagra, pretože toto je jej príbuzný, a nie Vanina. Je to jej drahý brat.