O čom sa tibetskí mnísi hádajú?

Keď sa prvýkrát dostanete do debaty o tibetských mníchoch, jednoducho nechápete, čo sa deje. Tibetskí mnísi, ktorí by teoreticky mali byť tichí a pokojní, argumentovať, kričať na seba, mávali rukami, z nejakého dôvodu neustále tlieskajú a takmer bojujú! A je to budhistický kláštor? O čom sa dá tak tvrdo argumentovať?

Aj keď Sokrates v staroveku hovoril, že ide o „pravdu, ktorá sa rodí v spore“, a ako sa ukázalo, tibetskí mnísi dodržiavajú jeho slová.

Korene debaty spočívajú v starej Indii, kde Siddhartha Gautama (inými slovami Buddha Šákjamuni) preukázal svoje učenie v diskusii. A v VIII. Storočí sa Tibet nakoniec rozhodol o náboženstve počas debaty v kláštore Samye. Odvtedy sa diskusie stali neoddeliteľnou súčasťou výcviku mníchov v kláštore, hoci sa v súčasnosti praktizujú iba u niektorých z nich. V kláštoroch Sir a Drepung som videla debaty a poviem im o nich.

Podstatou diskusie je spochybniť učenia Budhu a sporom spoznať jeho podstatu. Buddha povedal, že slepou vierou v jeho slová nič nedosiahnete, môžete tomuto svetu porozumieť a realizovať ho iba osobným porozumením. Aby ste lepšie porozumeli, musíte debatovať. To robia mnísi počas rozpravy.

Mnísi idú na nádvorie (aj keď je to viac na predstavenie, môžete diskutovať kdekoľvek) a sú distribuované v pároch alebo v malých skupinách. Jeden mních je menovaný za „rečníka“ a druhý (alebo iné) je jeho protihráčom. Cieľom rečníka je klásť otázky a zamieňať toho, kto odpovedá. Tieto otázky sa, samozrejme, týkajú náboženských tém, spravidla niektorých svätých kníh, ktoré mnísi študujú na prednáškach. Mimochodom, debata je niečo ako naše semináre, ktoré testujú vedomosti získané na prednáškach.

Rečník stanoví predmet sporu. Zároveň je nevyhnutné dodržiavať rituál, podľa ktorého musíte pri každom výpovedi alebo otázke nahlas potleskávať a vyraziť vpred. Čím silnejší je argument, tým hlasnejšie sa objavia. Niektorí (najmä mladí) mnísi to robia veľmi filmovo a emocionálne! Turisti sa na ne stále pozerajú a klikajú na svoje telefóny a fotoaparáty.

Existuje dokonca taká legenda, podľa ktorej jeden mních tak vehementne debatoval o tom, že tvrdým úderom ruky zabil svojho súpera.

Sediaca osoba, ktorej je otázka určená (alebo skôr téza práce) buď súhlasí, alebo argumentuje a kladie otázky, alebo ... mlčí, ak nevie, na čo má odpovedať.

Počas debaty mníchi otvorene a hlasno kričia na seba a niekedy sa môže zdať, že sa chystajú bojovať ... Ale čoskoro sa už usmievajú, navzájom sa potľapkajú po ramene a radostne sa spolu smejú.

Rozpravu nevyhnutne sleduje starší láma, ktorý môže argument prerušiť alebo zastaviť, ak zachádza príliš ďaleko.

Teraz je táto rozprava viditeľná v dvoch tibetských kláštoroch, ktoré sa nachádzajú v Lhase - Sir a Drepung. V Drepunge sa mi zdala debata „skutočnejšia“, neboli tam žiadni turisti a dovolili nám vidieť len z diaľky. Naopak, v Sire sa z debaty urobila skutočná šou. Turisti sedia po obvode nádvoria, mnísi idú na to a začnú úmyselne debatovať. Vyzerá to veľmi okázale ... ale ľuďom sa to páči)

Tak príďte do Tibetu a pozrite sa na budhistických mníchov, ktorí kričia na seba, ktorí sa v sporoch učia tajomstvá vesmíru.