Iba dievčatá: iba samice sa líšia z vajíčok morských korytnačiek kvôli otepľovaniu

Objav, ktorý urobila medzinárodná skupina vedcov na území Veľkého bariérového útesu, odhalil ďalšiu obeť globálneho otepľovania. Ide o zelenú morskú korytnačku (Chelonia mydas), ktorej populácia nebude po 20 rokoch osamelý samec a ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou vymrie, ak na planéte nenastanú žiadne pozitívne zmeny.

Ide o to, že pohlavie budúcich potomkov u niektorých plazov závisí od teploty okolia, pri ktorej sa embryá vyvíjajú. Tento jav sa nazýva určovanie teploty pohlavia. Znamená to vývoj sexuálnych charakteristík budúceho organizmu pod vplyvom určitej teploty. Podobné vlastnosti sú charakteristické pre všetky aligátory a krokodíly, väčšinu morských a suchozemských korytnačiek, ako aj pre niektoré jašterice.

V stručnosti, tento proces je nasledujúci. Samica kladie vajíčka na pobrežie a pochováva ich do pôdy alebo piesku. V embryu sú spočiatku prítomné mužské pohlavné hormóny (androgény) a ženské hormóny (estrogény). Špeciálny enzým P450 aromatáza, ktorý je tiež prítomný v tele embrya, je schopný previesť androgén na estrogén a jeho aktivita priamo závisí od teploty okolia. Každý druh plazov má svoj vlastný úzky teplotný rozsah, v ktorom tieto transformácie nastávajú alebo sa nevyskytujú.

Zelené morské korytnačky, ktoré žijú v severnej časti Veľkého bariérového útesu pri pobreží Austrálie, zistili rušivé účinky vystavenia príliš vysokým teplotám v regióne. Medzi mladými jedincami schopnými chovu sú samce iba 0,2%, ostatné sú samice. Medzi novo vyliahnutými mláďatami je situácia približne rovnaká: 99,1% sú ženy. Oveľa optimistickejší pomer pohlaví má iba dospelá generácia: 13,2% mužov v tejto skupine.

V spolupráci s americkými vedcami viedla austrálska pobočka Svetového fondu pre prírodu rozsiahle štúdie. Takáto situácia bude podľa odborníkov viesť k tomu, že po 20 rokoch bude populácia týchto korytnačiek v severnej časti Veľkého bariérového útesu s počtom približne 200 000 jedincov pozostávať výlučne zo žien.

Ukazuje sa, že niektoré plazy, rovnako ako žiadne iné, závisia od teploty okolia. Najmenšia teplotná odchýlka od normy počas inkubačnej doby vedie k výskytu potomkov rovnakého pohlavia. Na základe toho sú založené zaujímavé predpoklady o zániku dinosaurov, ktoré vypracovali Ferguson a Joanen (Ferguson, Joanen, 1982). Biológovia tvrdia, že podobná závislosť by mohla existovať aj u dinosaurov, ktorí tak rýchlo a masívne zmizli z povrchu Zeme. Na smrť takej rozsiahlej skupiny plazov podľa biológov s najväčšou pravdepodobnosťou nebola potrebná žiadna globálna kataklyzma, stačila iba jednoduchá zmena teploty vzduchu o niekoľko stupňov. V krátkom časovom období by sa tak mohla vytvoriť populácia rovnakého pohlavia, ktorá by nebola schopná ďalšej reprodukcie a prežitia.