Podvod storočia: slávny vedec roky zaoberajúci sa falošnými archeologickými nálezmi

Meno James Mellart je vo svetovej vedeckej komunite všeobecne známe. Tento britský archeológ venoval niekoľko desaťročí výskumu na Blízkom východe a uskutočnil niekoľko dôležitých objavov. Ako však jeho kolegovia nedávno zistili, výsledky jeho vedeckých aktivít sa budú musieť prehodnotiť. Faktom je, že počas všetkých týchto rokov sa James Mellart nielen zaoberal štúdiom artefaktov, ale tiež sa mu darilo napodobňovať.

Ako mladý vedec sa Mellart spolu so skupinou britských archeológov v 60. rokoch minulého storočia zaoberali výskumom osídlenia Chatal-Hyuk. Výsledkom práce bolo odhalenie viac ako 150 budov a priestorov zdobených rôznymi freskami, nápismi a sochami. Približný vek osídlenia je najmenej 7400 rokov. Tieto diela významne prispeli k rozvoju kultúrnych štúdií na Blízkom východe.

James Mellart zomrel v roku 2012 vo veku 86 rokov. Krátko pred svojou smrťou požiadal svojich kolegov, aby uverejnili niekoľko vedeckých prác, ktoré sa mu nepodarilo vytlačiť. Táto žiadosť bola dôvodom, prečo bola dnes činnosť slávneho archeológa pod dohľadom vedeckej obce. Faktom je, že švajčiarsky historik Eberhard Zangger, ktorý sa zaoberal dedičstvom Jamesa Mellarta, urobil niekoľko významných vyhlásení. Počas práce na publikovaní diel slávneho Brita získal prístup k vedeckým materiálom uloženým v jeho byte. To, čo Zangger objavil medzi archeologickým dedičstvom Mellart, historika nepríjemne prekvapilo. Ukázalo sa, že britský archeológ sa zapojil do nezávislej výroby údajne nájdených artefaktov. V jeho byte boli objavené návrhy nástenných fresiek a nápisov v starodávnom luvianskom jazyku, čo jasne naznačuje, že podnikavý Brit sa zaoberal falšovaním archeologických nálezov. S najväčšou pravdepodobnosťou sa Mellart zapojil do nezávislej výroby obrazov a nápisov, aby jeho vykopávkam dal najväčší historický význam.

Takéto prípady nám opäť ukazujú, aká relatívna je vedecká znalosť ľudskej minulosti. Nič nebráni tomu, aby sa nepravdivé informácie uvádzali ako skutočné nálezy, pretože niekedy sa nedá overiť ani pri súčasnej úrovni vývoja technológie. Na základe sfalšovaných vedeckých údajov je možné ľahko vytvoriť vhodnú teóriu alebo urobiť senzačný objav. Neexistuje preto žiadna záruka, že existujúci historický obraz sveta je pravý. A je celkom možné, že postavy z minulosti, ktoré sú nám dobre známe, sú iba výplodom fantázie vedcov, ktorí ich vytvorili v snahe o slávu.